|
V máji 2006 sme sa s Palom vybrali pozrieť môjho brata (údajne sa podobáme, ale práve v Číne som sa presvedčil, že vôbec - pohľady azíjských slečien hovoria jasnou rečou) do Pekingu, alebo ako hovoríme my cestovatalia - do bejdžingu. A stali sme sa tam skutočnými mužmi. Čítajte ďalej.Ako sme leteli, bývali, spali, jedli a chodili. Na lístky do metra nám stačila magická formulka "wuo kwai lian ga" (5 juanov, 2 krát), autobusy a taxikárov sme hravo zvládali pomocou mapy (alebo sme kúsok prešli, v prípade že nás úplne celkom nepochopili) Podľa mňa najkrajší pekingský chrám. Na fotkách je Sieň modlitieb za dobrú úrodu. Tiež sa vyznačuje značným výskytom kórejských tínedžeriek, vyžadujúcim spoločnú fotografiu od môjho brata. (čo len na ňom vidia, a prečo to nevidia aj na mne?) Námestie nebeského pokoja a Zakázané mesto Vraj najväčšie námestie na svete a mesto, ktoré už nie je zakázané (iba ak nemáte na vstupné) Keď bolo cisárom moc horko, tak sa chodievali schladiť práve sem. Konečne aj so mnou chcelo domorodé obyvateľstvo fotku. Kto neverí, že olympiáda v 2008 bude najkrajšia, najlepšia, ale hlavne najväčšia v histórii, len nech sa pozrie. Ja už verím. Ak si sa nevyšplhal na Veľký čínsky múr, nie si skutočný muž. (Mao Ce-Tung, niekedy dávno) Maove učenie je správne na 70 %. (Čínska komunistická strana, toť nedávno) Nechceli sme riskovať, že zrovna tento výrok je nepravdivý, tak sme sa na ten múr skutočne vytrepali po svojich. Zoo je typicky komančovsky poňatá - betón a mreže. Akvarko je odosť lepšie, umelci síce pracujú len za stravu a ubytovanie, ale vyzerali spokojní. (Na rozdiel od tigrov). A pandy veľké nie sú v skutočnosti až také veľké ani až také čiernobiele. Na počesť našej návštevy usporiadali v Pekingu High Tech Expo. Trafili sme tam už na druhý pokus. Vystavované exponáty nás veľmi zaujali. Keď ešte dalajláma mohol do Číny, toto bol jeho bejvák. V jednom z chrámov je 18m vysoká z jediného kusu dreva vytesaná socha Budhu. Fotku nemám, lebo zvečňovať ju bolo zakázané. Aj tak som si karmu asi dobre pokafral, keď som ju točil a jeden z mníchov ma pomerne dôrazne poslal do kelu. Tak som mu na odpustenie aspoň zapálil voňavú tyčinku.
|
|